Systémové či nesystémové postreky?

Ako pri už asi každom článku chcem na začiatku podotknúť, že toto je môj blog, nie vedecký článok, popisujem v ňom moje skúsenosti. Nie každý pestovateľ sa musí s mojim názorom stotožniť a je to v poriadku.

Škodcovia sú prirodzenou súčasťou prírody, je skoro nemožné sa im vyhnúť, najmä v jarných a letných mesiacoch, kedy viac vetráme a škodcovia zo stromov sa dostanú veľmi ľahko dovnútra, alebo na jeseň keď presúvame rastliny z letnenia dovnútra.

Rastliny, ktoré sú vonku, sú chránené prirodzenými "ochrancami rastlín", ako napríklad lienky, avšak pri izbových rastlinách alebo premnožení škodcov pri letnení musíme často zasiahnuť aj my.

Nie je to chyba pestovateľa, ani neexistuje 100% zaručený spôsob ako škodcom predísť, ale nie je to koniec sveta. Dôležité je podchytiť škodcov včas a zasiahnuť. Pri masívnom zamorení (najmä vlnatkou) je už bohužial na mieste uvažovať o likvidácii rastliny, ak chceme ochrániť našu zbierku. Prípadne (a bude to znieť drasticky) ostrihať všetky listy a čakať na nový rast. Je to bolestivé, avšak menej náročné a s menšími fatálnymi následkami.

Čo ale funguje mne najlepšie sú systémové postreky. Fungujú tak, že účinná latka preniká dovnútra rastliny, kde pôsobí dlhšiu dobu a zabíja škodcov tak, že keď sa prisajú, vypijú vlastne jed a zahynú. Stačí len jemne postriekať, prípadne pridať trochu postreku do zálievky a problém vyriešený.

Pozor, toto nie je práve najekologickejší spôsob a tiež si dávajte pozor, aby ste nepoužívali tento spôsob príliš často, keďže látka je dlhšiu dobu prítomná v rastline a môžete ju ľahko predávkovať a zničiť.

Detailnejšie porovnanie kontaktného a systémového postreku som Vám spracovala v nasledujúcom infografikone.

Viac podorobnosti nabudúce :)