Alocasia

Alocasie sú čoraz častejšie vyhľadávané najmä vďaka svojimi 
pútavými a krásnymi listami. Ich veľké podzemky alebo hľuzy 
vytvárajú obrovské „uši“ v tvare šípky, čo vedie k populárnemu 
všeobecnému názvu: slonie ucho.
Alocasia je rod asi 80 druhov hľuzovitých, bylinných trvaliek, 
ktoré pochádzajú z trópov a subtrópov Ázie a Austrálie. 
Listy sú v tvare srdca prípadne šípu (25-90 cm dlhé), každý 
držaný jednotlivo na dlhých a pevných šťavnatých stonkách. 
Súkvetia sú typického aroidného typu s klasovitým spadixom, 
ktorý je obklopený listovitým lemom. Môže produkovať rast až 
do výšky 2 metrov alebo viac v jednom vegetačnom období, 
v závislosti od druhu. Listy majú často výrazné žilkovanie, 
znaky a/alebo sfarbenie a sú cenené pre okrasné vlastnosti. 
Alocasie sú subtropického pôvodu a milujú dostatok svetla, 
vysokú vlhkosť a teplo. Zvládnu celú škálu svetla od slabého 
až po jasné nepriame. Ako rýchlo a ako dobre rastlina rastie, 
bude závisieť od množstva svetla, ktoré dostane. Na pestovanie 
Alocasie ako izbovej rastliny je najlepšie použiť dostatok 
jasného nepriameho svetla alebo rastových svietidiel. To isté 
platí aj pre vlhkosť vzduchu: čím vlhkejšie prostredie, 
v ktorom Vaša Alocasia rastie, tým lepšie. Vyhnite sa suchému 
vzduchu: radiátory a klimatizácie nerobia rastlinám žiadnu 
láskavosť. Odporúčame pravidelne používať zvlhčovač vzduchu, 
alebo na spodok okrasného kvetináča nasypať kamienky, prípadne 
keramzit, ktorý udržiavajte stále vlhký. Niektoré z väčších 
druhov sa dajú ľahko prispôsobiť priemernému izbovému prostrediu. 
Drobno rastúce druhy alebo „vzácnejšie Alocasie“ sú rozhodne 
citlivejšie a preferujú vyššiu vlhkosť. Dôležité je tiež nikdy 
nenechať substrát úplne preschnúť, udržiavajte ho preto stále 
jemne vlhký.
Niektoré rastliny, najmä väčšie druhy, je možné v teplejších 
mesiacoch (po poslednom mraze a keď nočné teploty už neklesajú 
pod 15 °C) umiestniť vonku na polotienisté miesto aby sa zabránilo 
spáleniu listov. Hľuzy možno cez zimu uskladniť na chladnom 
(cca 10°C), suchom (!) a tmavom mieste a na začiatku jari opäť 
vysadiť von.
Alocasie presádzajte iba zriedka a nesaďte ich príliš hlboko. 
Vo svojich prirodzených podmienkach totiž nespúšťajú korene 
hlboko do zeme, preto sa odporúča sadiť ich do plytších kvetináčov.
Obľubujú vzdušný a dobre priepustný substrát.
Ak listy začnú žltnúť a padať, nepanikárte. Ak vylúčite 
prítomnosť škodcov (najviac háklivé sú na roztoče a strapky), 
je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o prirodzený jav, kedy sa 
rastlina zbavuje najstarších listov a hromadí energiu na 
vytvorenie nového. Mladé Alocasie častokrát nemajú viac ako 
2-3 listy, ale čím viac bude hľuza rásť a rastlina silnieť, 
tým viac listov pribudne.