Všetky rastliny

Podkategórie

• 

  Anthurium

  Podľa nás Anthúria budú nový BOOM už čoskoro a vystriedajú Alocasie. Anthúria poskytujú neuveriteľné množstvo krížencov, vďaka čomu sú zaujímavé pre zberateľov, ale taktiež pre bežných milovníkov rastlín,keďže poskytujú širokú škalu farebnosti, štruktúry, veľkosti, či tvaru.
  Odvážnejší rastlinkári sa môžu dokonca pohrať s opeľovaním a vytvaráním vlastných semiačok, čí krížením rôznych Anthúrií. Pozor ale, toto všetko má svoje pravidlá a obmedzenia, o čom napíšeme článok a nahráme video už čoskoro.
  Zaobstarajte si svoju Anthúriu už teraz, aby ste boli pripravení na jarné kvitnutie a zbieranie peľu.

• 

  Monstera

  Monstera – pôvodom z tropických oblastí Ameriky - je rod kvitnúcich
  rastlín z čeľade Araceae. Rod je pomenovaný z latinského slova
  označujúci pojem „monštruózny“ alebo „nenormálny“ a odkazuje na
  nezvyčajné listy s prirodzenými otvormi. Je dobre známa mnohým
  pestovateľom izbových rastlín. Lesklé a vždyzelené listy dodávajú
  domácemu prostrediu tropický nádych po celý rok a perforované listy
  pridajú ďalšiu vrstvu zaujímavosti. Druhy ako Monstera deliciosa
  a Monstera adansonii sú žiadanými izbovými rastlinami spolu s
  pestovanými odrodami, ako je napríklad bielo škvrnitá ‘Thai
  Constellation’, ktorá na rozdiel od „albo variegácií“ svoje panašovanie
  nikdy nestratí.
  Vo voľnej prírode sa monstery radi šplhajú do výšin, pričom sa
  zachytávajú o okolité stromy alebo skaly.
  Starostlivosť: Monstery obľubujú vzdušné substráty, v ktorých sú
  obsiahnuté kokosové čipsy ,kôra pre orchidei a perlit navyše. Najlepšie
  sa im darí na teplom a vlhkom mieste s dostatkom rozptýleného svetla.
  Počas vegetačného obdobia pravidelne zalievajte, ale dbajte o to, aby
  pôda medzi jednotlivými zálievkami vyschla. Rastliny spotrebúvajú veľa
  živín, preto ich pravidelne prihnojujte. Môže sa pestovať s tyčou na
  podporu ich lezeckého návyku. Bez opory majú rastliny tendenciu rásť
  horizontálne. Čo sa škodcov týka, monstera je najviac náchylná na
  vošky, vlnatku, strapky, puklice alebo roztoče.

• 

  Philodendron

  Philodendron je veľký rod kvitnúcich rastlín z čeľade Araceae. Bez
  ohľadu na počet druhov je rod druhým najväčším členom čeľade
  Araceae, po rode Anthurium. K septembru 2015 svetový kontrolný
  zoznam rastlín akceptoval 489 druhov, iné zdroje však akceptovali iné
  čísla.
  Mnohým pestovateľom učaroval práve vďaka širokej škále tvaru listov,
  ktoré môžu mať nie len srdcovitý, ale aj oválny, kopijovitý tvar, alebo tvar
  v úplne inej variácii. Tie sa striedavo nosia na stonke, čím vytvárajú
  dojem robustnej rastliny.
  Čo sa týka starostlivosti, podobne ako pri Anthúriách, je veľmi náročné
  dávať všeobecné pokyny, pretože pri toľkých druhov Philodendronov, je
  to nemožné. Na prvom mieste je veľmi dôležité informovať sa o tom, aká
  je krajina pôvodu, zistiť si klimatické podmienky a tieto čo najlepšie
  simulovať aj v domácom prostredí. Podobne ako aj u ostatných Aroidov,
  je dôležité zabezpečiť rastlinke dostatok rozptýleného svetla a vlhkosť
  vzduchu v kombinácii s ľahkým a vzdušným substrátom. Opäť sa vyhnite
  suchému vzduchu, radiátorom a klimatizáciám ak chcete, aby Váš
  krásavec prosperoval. Podmienky našich domovov sa veľmi líšia, a preto
  je pozorovanie a experimentovanie pri tropických rastlinách vždy
  nevyhnutnosťou ale zároveň v tom tkvie aj krása a rozmanitosť
  pestovania. Už len to, že sa zaujímate a zisťujete si o jednotlivých
  druhoch podrobné informácie, Vás privádza bližšie k spoznaniu
  rozmanitého sveta prírody.
  Nech sa Vám zdajú podmienky, ktoré vyžaduje táto nádherná rastlinka,
  akokoľvek zložité vedzte, že zdanie niekedy klame. A v tomto prípade
  jednoznačne! Philodendron je vďačná rastlinka, ktorá sa uskromní aj
  v miestnostiach, kde je dostatok rozptýleného svetla a vlhkosť opäť
  jednoducho zabezpečíte keramzitom s vodou v ozdobnom kvetináči,
  prípade podmiske. Tak čo, vyskúšate ? Neoľutujete!

• 

  Alocasia

  Alocasie sú čoraz častejšie vyhľadávané najmä vďaka svojimi 
  pútavými a krásnymi listami. Ich veľké podzemky alebo hľuzy 
  vytvárajú obrovské „uši“ v tvare šípky, čo vedie k populárnemu 
  všeobecnému názvu: slonie ucho.
  Alocasia je rod asi 80 druhov hľuzovitých, bylinných trvaliek, 
  ktoré pochádzajú z trópov a subtrópov Ázie a Austrálie. 
  Listy sú v tvare srdca prípadne šípu (25-90 cm dlhé), každý 
  držaný jednotlivo na dlhých a pevných šťavnatých stonkách. 
  Súkvetia sú typického aroidného typu s klasovitým spadixom, 
  ktorý je obklopený listovitým lemom. Môže produkovať rast až 
  do výšky 2 metrov alebo viac v jednom vegetačnom období, 
  v závislosti od druhu. Listy majú často výrazné žilkovanie, 
  znaky a/alebo sfarbenie a sú cenené pre okrasné vlastnosti. 
  Alocasie sú subtropického pôvodu a milujú dostatok svetla, 
  vysokú vlhkosť a teplo. Zvládnu celú škálu svetla od slabého 
  až po jasné nepriame. Ako rýchlo a ako dobre rastlina rastie, 
  bude závisieť od množstva svetla, ktoré dostane. Na pestovanie 
  Alocasie ako izbovej rastliny je najlepšie použiť dostatok 
  jasného nepriameho svetla alebo rastových svietidiel. To isté 
  platí aj pre vlhkosť vzduchu: čím vlhkejšie prostredie, 
  v ktorom Vaša Alocasia rastie, tým lepšie. Vyhnite sa suchému 
  vzduchu: radiátory a klimatizácie nerobia rastlinám žiadnu 
  láskavosť. Odporúčame pravidelne používať zvlhčovač vzduchu, 
  alebo na spodok okrasného kvetináča nasypať kamienky, prípadne 
  keramzit, ktorý udržiavajte stále vlhký. Niektoré z väčších 
  druhov sa dajú ľahko prispôsobiť priemernému izbovému prostrediu. 
  Drobno rastúce druhy alebo „vzácnejšie Alocasie“ sú rozhodne 
  citlivejšie a preferujú vyššiu vlhkosť. Dôležité je tiež nikdy 
  nenechať substrát úplne preschnúť, udržiavajte ho preto stále 
  jemne vlhký.
  Niektoré rastliny, najmä väčšie druhy, je možné v teplejších 
  mesiacoch (po poslednom mraze a keď nočné teploty už neklesajú 
  pod 15 °C) umiestniť vonku na polotienisté miesto aby sa zabránilo 
  spáleniu listov. Hľuzy možno cez zimu uskladniť na chladnom 
  (cca 10°C), suchom (!) a tmavom mieste a na začiatku jari opäť 
  vysadiť von.
  Alocasie presádzajte iba zriedka a nesaďte ich príliš hlboko. 
  Vo svojich prirodzených podmienkach totiž nespúšťajú korene 
  hlboko do zeme, preto sa odporúča sadiť ich do plytších kvetináčov.
  Obľubujú vzdušný a dobre priepustný substrát.
  Ak listy začnú žltnúť a padať, nepanikárte. Ak vylúčite 
  prítomnosť škodcov (najviac háklivé sú na roztoče a strapky), 
  je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o prirodzený jav, kedy sa 
  rastlina zbavuje najstarších listov a hromadí energiu na 
  vytvorenie nového. Mladé Alocasie častokrát nemajú viac ako 
  2-3 listy, ale čím viac bude hľuza rásť a rastlina silnieť, 
  tým viac listov pribudne.